Byť ženou dnes nie je jednoduché. A možno nikdy nebolo. Od detstva sa na nás kladú očakávania – ako máme vyzerať, správať sa, čo by sme mali chcieť, čo by sme mali obetovať. Usmievať sa, aj keď nechceme. Byť pekné, ale nie vyzývavé. Byť múdre, ale nie príliš. Byť silné, ale nie tvrdé. Byť úspešné, ale nezabudnúť variť.
Je toho veľa. Príliš veľa.
Ženstvo nie je produkt pre sociálne siete
Ženstvo nie je o tom, ako dobre vyzeráš na Instagrame. Nie je to perfektný mejkap, filter s rozmazanou pokožkou, ani #selflove pri zrkadle. Ženstvo je, keď vstaneš uprostred noci, lebo tvoje dieťa plače. Keď ideš do práce s bolesťou brucha, lebo máš menzes, ale nikto sa ťa na to nepýta. Keď držíš pohromade seba, rodinu, prácu aj emócie – a večer ešte zvládneš vypočuť kamarátku.
Nie, nechceme byť “mužmi v sukni”
Ženy dnes bojujú o priestor. O rovnaké platy, rešpekt, bezpečie, právo rozhodovať o svojom tele. A nie – nechceme sa „stať mužmi“. Chceme byť ženami, ktoré nemusia skrývať svoju silu ani zľavovať zo svojich hraníc. Ktoré môžu byť citlivé aj priamočiare. Nežné aj nekompromisné. Ktoré môžu byť všetkým – alebo ničím z toho, čo od nich svet čaká.
Ženstvo je rozhodnutie – nie povinnosť
Nie každá žena chce byť matkou. Nie každá túži po svadbe. Nie každá sníva o kariére. A je to v poriadku. Byť ženou by nemalo znamenať prispôsobiť sa šablóne. Naopak – malo by to znamenať právo tú šablónu odmietnuť. A vytvoriť si vlastnú.
Sila, ktorá nemusí kričať
Pravá ženská sila neznamená prehlušiť ostatných. Znamená vedieť, kým som, aj keď okolie neverí. Znamená povedať „nie“, aj keď to niekoho sklame. Znamená ustáť samu seba – s chybami, jazvami, emóciami aj hrdosťou. Znamená neospravedlňovať sa za to, že existujem taká, aká som.
Ženstvo nie je pozlátko. Je to oheň. A ten, kto ho v sebe objaví, ten už nikdy nebude čakať na povolenie, aby mohol horieť.